Na pripravu tohto "nakypu" potrebujete:
1 kg mleteho masa, 5 - 6 velkych zemiakov, 1 vacsiu cibulu, zelenu fazulku, sol, majoranku, mletu papriku, korenie, struhany syr podla chuti.
Zemiaky zacneme varit v slanej ako prve, lebo trvaju najdlhise.
(Supanie zemiakov byvala doma moja alebo bratova uloha. Pamatam sa. ako som este ako velmi mala supala zemiaky a mama sa hnevala, ked boli supky hrube. Ine to bolo, ked som sa naucila pouzivat skrabak na zemiaky.) Americke skrabaky na zemiaky su ine a ani za tych 15 rokov som sa ich este stale nenaucila pouzivat. Tie moje slovenske su strasne tupe, takze velmi dobra rada pre vsetkych pohodlnych a lenivych: dobre zemiaky umyte, odrezte, co na nich nechcete a netrapte sa so supanim! Pod tou supkou je aj tak najviac vitaminov a vsetkej tej vyzivnej dobroty.
Cibulu nakrajame na nie velmi velke kusky a podusime ju do sklovita na oleji.
("Ockooooo, potrebujem nakrajat dve cibule, jednu na velmi drobno na ryzu a druhu tak normalne na maso." Krajanie cibule bola u nas vzdy otcova robota. Mal svoj specialny kuchynsky nozik s drevenou ruckou, bol to tusim najostrejsi noz v domacnosti. Ocko bol velmi trpezlivy a supal cibulky pomalicky, jednu vrstvu po druhej, nic nevyslo nazmar. A jeho zasada? Ak mam pytala dve, vzdy nakrajal o jednu viac.... "Cibula nikdy nikomu neuskodi....", hovorieval. A nedajboze, aby nasiel ten nozik s drevenou ruckou v dreze medzi inymi riadmi. "Voda a drevo sa nikdy nezhodnu, nenechavajte ten nozik a varechy v dreze!" A ja sama dodnes neznasam, ked vidim varechu sediet vo vode...). Ako vidno, tu mame cibule vacsie nez obrovske, nikdy predtym som taketo velke cibule nevidela (a to vzdy vyberam v obchode tie najmensie!).
Maso - najlepsie je pouzit presne taku zmes, ako puzivate na fasirku.
Ja som kupila hovadzie a morcacie. Povodne som hladala bravcove (namiesto morcacieho), ale mlady pracovnik s odznakom "Obama for Change!" mi povedal, ze o takomto case (bolo 5 hodin, zatvaraju o jedenastej v noci) mi nemoze bravcove pomliet (viem, ze pre Obamu by to urobil). (Mama nemala velmi rada maso a vzdy kupovala radsej drahsie a nemastne. Avsak nikdy nezabudla podotknut, ze hovadzie je velmi suche a tazke, takze to bravcove mu doda dzusu a dobrej chute!)
Ked je cibulka podusena, pridame do nej maso, sol, prichute a uvarime ho (asi 20 minut, kym sa voda z neho nevypari). Cim vacsie dno hrnca ci panvice, tym lepsie.
Kym sa toto vsetko vari, do polomakka uvarime vo vode zelenu fazulku. (Ak chces, aby ti cerstva zelena fazulka alebo hrasok zostali pekne zelene, nikdy ich nevar v slanej vode a vzdy nechaj hrnec odkryty! Toto mi vzdy radila moja dobra mama a mala pravdu! Ak pridate do vody sol, strukoviny sa musia varit dlhsie a stratia krasnu zelenu farbu. Niekto pridava do strukovin sodu bicarbonu, aby sa rychlejsie uvarili, ale to im vraj ubera na vyzivnej hodnote. Ja verim mojej mame a sol pridam az vtedy, ked je fazulka ci hrasok hotovy.)
Zemiaky by mali byt za ten cas uvarene, scedime ich, pridame maslo a mlieko a urobime z nich zemiakovu kasu. (Nikdy nepouzi studene mlieko, kasa nebude dobra! A musis kasu miesat dovtedy, kym nebude skoro biela a bez hrciek!)
A tu sa nase cesty prekrizili! Americania maju radi zemiakovu kasu s hrckami. Cim viac, tym lepsie. Musim uznat, ze aj ja som sa naucila jest ju s kuskami zemiakov a viac mi chuti, sorry, mamka... A navyse v nej mam aj vyzivne supky!
A ked je vsetko uvarene, navrstvime to na seba:
Maso, fazulku (aka je krasne zelena!)
zemiakovu kasu, syr.
Vsetko je uz uvarene, takze v trube nechame len dovtedy, kym sa syr do zlatista neupecie.
John sa po operacii necitil prave najlepsie, oci sa mu vsak pri pohlade na veceru rozziarili a aj ked nezjedol vela, citila som, ze jeho dusi sa uslo velmi laskaveho pohladkania.
Dobru chut!
