Ta 17-rocna dusa som ja. Kolena a clenky som si za mlada pretancovala v Trencane (a musim podotknut, ze s radostou) a niekedy sa mi zda, ze sa narodili aspon 100 rokov predo mnou. Chrbtica, klby, vrasky..... ci sa mi to paci, ci nie, roky pribudaju.... a dnes mi to nie velmi setrne pripomenul moj pracovnik Brian.
Kazdy den meska do prace presne 5 minut. Na moju poznamku, preco neodidez domu o 5 minut skor, mi pripomenul, ze mne je to lahko tak hovorit,"lebo stari ludia nemaju aj tak co robit a nic ine im nezostava, lenchodit do roboty". Ked som sa tak nad tym zamyslela, zistila som, ze u neho je to presne opacne. Ma mlade telo, jeho dusa je vsak aspon 70-rocna. Spi do jednej popoludni, do prace pride unaveny, lebo do siestej rano hra videohry. Utahany, namosureny, bez usmevu a akehokolvek prejavu radosti zo zivota.
Pravdupovediac, som rada, ze mam mladost za sebou. Bola krasna, bezstarostna a jedinecna. Avsak aj patdesiatka ma nieco do seba. Je to zvlastne. S pribudajucimi rokmi sa citim ovela bohatsia, slobodnejsia a bezstarostnejsia.
Vobec ma netrapi, co si o mne myslia ini. Za mlada som sa usilovala uspokojit kriteria inych, byt ako vsetci ostatni. Zdalo sa mi, ze cely svet sa pozera len na mna. Dnes som hrda na to, ze som sama sebou, ze som jedinecna a ak sa na mna pozeraju, nech sa pozeraju. Mam svoj vlastny styl, svoje vlastne kriteria a vlastny humor. Je to uzasne.
Netrapim sa nad malickostami (mozno len trosicku....), ktore su nepodstatne. Svoju energiu minam na zaujimave cinnosti, ktore ma nejakym sposobom obohacuju alebo obohacuju inych. Vidim svet z inej perspektivy. Viem triezvo porovnat moj zivot so zivotom inych a uvedomujem si, ze mam viac, nez mnohi ini ludia na svete. Vazim si to. Pocas tych rokov som sa naucila tolerovat nazory inych. Aj ked nie vzdy s nimi suhlasim, viem, ze maju pravo mysliet inac, nez myslim ja.
Verim v silu jedneho cloveka. Vsetko velke sa zacina od jednotlivcov. V praci som zacala s recyklovanim plastovych flias od mlieka, papiera igelitovych tasiek a vreciek. Len tak, z vlastneho presvedcenia. Dnes vsetci moji zamestnanci poctivo triedia odpad. Najprv som bola len jedna, dnes je nas sestnast.... krat desat kaviarni v nasom obvode. Vsetci recyklujeme. Verim viac v skutky nez zbytocne reci. Verim v dobre priklady. Verim v to, ze este stale je cas zachranit planetu pre deti nasich vnukov.
Vrasky su diskutabilne. Mam ich veru viac nez zopar. Mnohe su od smiechu (smejem sa rada a vela) a v hlbke duse verim, ze tie na cele su od uporneho rozmyslania. No a vrasky okolo ust su od piskania. Piskam neustale, ak nepiskam, spievam. Vrasky davaju tvari charakter a vsetky tie krasne babicky by neboli take krasne, keby nemali vrasky.
Kazdy vek ma svoje caro. Ja momentalne vychutnavam pociatocne roky patdesiatky. Pestujem si moju mladucku dusicku a zo zartu pripisujem vsetko zle svojmu veku (zabudam, nevidim, nepocujem, nevladzem otvorit vrchnak na flasi....)
Pravdu mal ten, kto povedal, ze sme taki stari, na kolko sa citime a ze vek nosime v dusi.